Najčastejšie otázky a odpovede

Do poštovej schránky im príde list o začatí konania vrátane inštrukcií a linku na vyplnenie formulára námietok k stavebnému zámeru. Toto platí v prípade ak nemajú aktivovanú elektronickú schránku. Ak nepoužívajú internet, rodinný príslušník, ktorý ma prístup k internetu a používa ho, im môže pomôcť vyplniť formulár a poslať ho. Ak takúto možnosť nemajú, pôjdu na poštu a pracovník pošty im poskytne asistenciu s vyplnením formulára a doručením.

V stavebnom konaní stavebný úrad posudzuje, či je projektová dokumentácia vypracovaná tak, aby navrhovaná stavba vyhovovala všeobecným požiadavkám na výstavbu podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a ustanoveniam STN, ktoré sa vzťahujú na posudzovanú stavbu. Stavba musí spĺňať základné požiadavky na stavby ustanovené v § 43d a podľa týchto kritérií musí byť vypracovaná projektová dokumentácia predložená na stavebný úrad. Stavebný úrad v konaní tiež skúma, či je zabezpečený zdroj pitnej vody, odkanalizovanie stavby, rozvod plynu, elektriny, telekomunikačné napojenie a pod. Stavebné konanie je návrhové konanie, preto Vám odporúčame obrátiť sa s konkrétnym návrhom, spracovaným oprávneným projektantom, na príslušný stavebný úrad, v ktorého kompetencii je na základe predložených podkladov, právneho stavu a skutkových okolností riadne posúdiť danú vec a následne postupovať v súlade so zákonom.

V rámci zákona o výstavbe, ktorý nadobúda účinnosť v termíne 04/2024, nie je osobitne definovaný pojem „zastavaná plocha“. Tento pojem bude osobitne upravený v pripravovaných všeobecne záväzných vykonávacích predpisov, ktoré budú účinné k uvedenej účinnosti zákona. V súčasnosti sa dá zjednodušene povedať, že sa jedná o plochu, ktorá je spojená s terénom, prípadne inak povedané plocha pôdorysu prvého podlažia. Do zastavanej plochy sa započítavajú prečnievajúce plochy strešnej konštrukcie, nekrytej terasy alebo plocha balkóna.

Podľa zákona č. 226/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) majú obce možnosť predložiť žiadosť o poskytnutie dotácie aj v roku 2023. Tento zákon upravuje účel, rozsah a podmienky poskytovania dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí z rozpočtovej kapitoly Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ÚÚPV SR). V súlade so zákonom môžu obce v rozpočtovom roku 2023 požiadať o dotáciu od 15. januára 2023 do 28. februára 2023. O poskytnutí dotácie ÚÚPV SR rozhodne do 15. mája 2023, pričom úspešný žiadateľ je následne povinný predložiť podklady pre získanie dotácie najneskôr do 15. novembra 2023. Účel poskytnutia dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie: – koncept riešenia územného plánu obce alebo územného plánu zóny, – návrh územného plánu obce alebo územného plánu zóny, – návrh zmien a doplnkov územného plánu obce alebo územného plánu zóny. Pre rok 2023 boli vyčlenené finančné prostriedky vo výške 610 000, eur.

Príjmy ľudí a celková ekonomická sila sa naprieč regiónmi líšia. Aj preto sa pre štátom podporované nájomné bývanie vytvorí cenová mapa, ktorá bude určovať ceny pre jednotlivé regióny tak, aby byty boli pre ľudí dostupné. Chceme tak zabezpečiť, aby sme pomohli, čo najviac ľuďom dostať sa k dostupnému bývaniu.

Mnohí sa pýtate, čo bude so Štátnym fondom rozvoja bývania, keď teraz parlamentom prešiel zákon k modelu štátom podporovaného nájomného bývania. Odpoveďou je, že fond bude zabezpečovať výstavbu aj naďalej. Dnes nám však na Slovensku chýba zhruba 220 000 bytov a Štátny fond rozvoja bývania dokáže kapacitne zabezpečiť ich výstavbu len v nízkych jednotkách tisícov ročne. Nami predstavený model, ktorý už schválil aj parlament, umožní spoluprácu s viacerými investičnými partnermi, z ktorých každý bude môcť vystavať tisíce bytov ročne. Počet nových bytov teda bude rásť omnoho rýchlejšie, čo značne zvýši dostupnosť bývania a pomôže ľuďom.

Na úrad podpredsedu vlády sa obracajú občania s rôznymi problémami, ale veľa z nich sa týka nečinnosti samosprávy. Jednoducho stavebné úrady nekonajú a bežný občan nevie prečo a musia si najímať „vybavovačov“. Toto je niečo, čo by mala reforma úplne odstrániť. Bude úplne jasné, aké sú podmienky, postup a lehoty nebudú neúmerne naťahované.

Predmetom návrhu zákona o územnom plánovaní a návrhu zákona o výstavbe nie je certifikácia stavebných materiálov. Z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie pri výstavbe sa navrhuje zlúčenie konania o stavebnom zámere a posudzovania vplyvov. V jednom procese bude tak možné lepšie vyhodnotiť tieto vplyvy s ohľadom na stupeň posudzovanej dokumentácie a zároveň skrátením procesu sa eliminujú potenciálne zmeny súvisiace s dlhým procesom povoľovania.

Oba návrhy zákonov posilňujú oblasť vplyvov na životné prostredie. V územnom plánovaní sa harmonizujú procesy územného plánovania a posudzovania strategického dokumentu (tzv. SEA) s tým, že výsledky posúdenia sú pre územnoplánovaciu dokumentáciu záväzné. Dnes to tak neplatí. Navyše ministerstvo životného prostredia získava silnú pozíciu pri kontrole zákonnosti územného plánovania. V oblasti výstavby sa zlučujú procesy posudzovania vplyvov (EIA) s konaním o stavebnom zámere a špeciálnym stavebným úradom by mal byť orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Návrhom by sa mali procesy zjednodušiť a tým aj skrátiť. Celkovo by sa tak mali výhody týkať skutočnosti, že daná výrobná hala, či bytová budova bude môcť ísť rýchlejšie do užívania a tým generovať príjem.

Navrhovaná zmena prinesie určite menej byrokracie. Na druhej strane tým, že systém bude elektronický, tak umožní zaviesť efektívnejšiu kontrolu, ktorá dodnes vôbec nefungovala. Príkladom sú napríklad stavební inšpektori, ale aj ochrana životného prostredia – zavádzame register žúmp s možnosťou kontroly plnenia povinností v súvislosti s nimi alebo napríklad aj kontrolu protipožiarnych posúdení pri drobných stavbách, ktoré si dnes stavebníci napriek zákonnej požiadavke neplnia a sú napríklad častým dôsledkom požiarov.

Najväčšia zmena sa týka elektronizácie konania – prínos z nej budú mať všetci aktéri, ktorí sa správali poctivo. Spisy sa nebudú môcť stratiť, systém bude sledovať lehoty, bude poukazovať na prieťahy. Systém bude postupne vyhodnocovať stále viac parametrov, ktoré možno automatizovane kontrolovať a bude tak nápomocný ako stavebníkovi, projektantovi, tak stavebnému úradu. Nastavené zastavovacie podmienky podľa územnoplánovacej dokumentácie budú jasne čitateľné a dopredu bude zrejmé. Ohlásenie drobnej stavby sa bude dať vybaviť len podaním ohlásenia a ak budete spĺňať všetky zastavovacie podmienky, prípadne budete mať potrebné stanoviská a ohlásenie bude úspešné, môžete večer potom čo ho podáte, začať ráno stavať takúto drobnú stavbu. Za významnú pozitívnu zmenu považujeme aj harmonizovanie procesov územného plánovania a procesov SEA a integrovanie konania o stavebnom zámere a konania EIA. Dnes máme územné konanie, konanie o EIA a stavebné konanie – tieto tri procesy zlúčime práve do jedného zlúčeného konania o stavebnom zámere a posúdení vplyvov na životné prostredie.

Pozitív, ktoré v praxi už čoskoro pocítia bežní ľudia, je viac. Najvýraznejším pozitívom navrhovanej reformy je, že nové konania sú postavené na elektronizácii procesov. Tým výrazne skrátime čas, ktorý úplne bežný človek čakal na povolenie napríklad na rodinný dom. Odhadom by to malo byť z mesiacov na týždne.

Stavebné úrady sú jednak na samospráve v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Nie sú to štátnozamestnanecké miesta, tam sa nerobí presun ani delimitácia, vytvoria sa nové.

Dlhodobo je jasné, že rýchlosť výstavby nedokáže včas reagovať na potrebu ľudí bývať. Ceny nehnuteľností neustále narastajú, podmienky na získanie hypotekárneho úveru sa sprísňujú a ľudia čím ďalej tým viac majú problém si zabezpečiť vlastnú strechu nad hlavou. Preto štát prináša na trh s bývaním nový segment a tým je štátom podporované nájomné bývanie, ktorým pomôže k cenovo dostupnému bývaniu strednej príjmovej skupine obyvateľstva, ktorá pracuje a má stabilný príjem.

Na Slovensku chýba aktuálne približne 200 tisíc bytov. Ide o dôsledok desaťročí neriešenia bytovej otázky zo strany štátu. Cieľom štátom podporovaného nájomného bývania je zvýšiť šance na bývanie aj pre tých, ktorí si to aktuálne nemôžu dovoliť. Kvôli rastúcim cenám nehnuteľností, ich príjem nie je dostačujúci pre získanie hypotekárneho úveru a nemajú možnosť sa osamostatniť, ostávajú bývať doma s rodičmi a šanca mať vlastný domov je v nedohľadne. Štátom podporované nájomné bývanie je nový segment, ktorý poskytne dlhodobé, kvalitné a cenovo dostupné nájomné bývanie pre stredné príjmové skupiny obyvateľstva.

V momente účinnosti zákona o podpore štátneho nájomného bývania je možné začať stavať do 6 mesiacov a spustiť ďalšie procesy, ktoré sú už dnes predpripravené.

Na projekte štátneho nájomného bývania prebieha aktívna práca už dva roky. Počas tohto obdobia sa viedla sériu pracovných stretnutí s relevantnými subjektmi a rokovaní naprieč rezortmi.

Návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania bude predmetom rokovania v Národnej rade SR počas marcovej schôdze. Aktuálne uvedený návrh bude v druhom čítaní.

Áno. Bariérou výstavby nájomných bytov je i nefunkčný stavebný zákon. Navrhli sme preto koncept výstavby nájomných bytov, ktorý aktuálne ide do druhého čítania v parlamente.

Uvedený počet zamestnancov budú tvoriť prevažne úradníci, ktorí budú delimitovaní z úradov, štátnych organizácií, inštitúcií, atď. Dnešný problémov vo výstavbe (najmä dlhé a nepredvídateľné procesy) spočíva v tom, že personálne kapacity na úradoch sú zaťažené rôznou inou agendou, komplikovanými procesmi a nie je ich jednoducho možné priamo metodicky riadiť. To vytvára prostredie, v ktorom aj dve úradníčky jedného stavebného úradu inak postupujú, stavebník nevie ako sa má správať, čo všetko potrebuje do konania zabezpečiť a vytvára to tlak na korupciu. Hlavným problémom dnešnej úpravy je skutočnosť, že obce ako stavebné úrady radšej individuálne rozhodujú, ako by mali územne plánovať.

Nie je možné obstarať plánovaný informačný systém bez schválenia novej legislatívy, ktorá ho pozná a predpokladá jeho parametre.

Nie. Zákon vychádza z premisy, že musíte byť aktívny pri obrane svojich práv. Nesmiete robiť obštrukcie, nesmiete niekoho vydierať tým, že ste nečinný. Áno, keď ako investor staviate fabriku alebo rodinný dom, zákon nepripúšťa nečinnosť a neodmeňuje ju. Ale odmietame to, že by ten zákon dával menej práv a menšiu informovanosť obyvateľom – napríklad susedom – na akejkoľvek úrovni. Informovanosť a zapojenie do toho procesu sú lepšie. Ale, samozrejme, vyžaduje si aktivitu – musíte sa aktívne zaujímať o to, čo sa vo vašom okolí deje. Keď dostanete notifikáciu na telefón, máte tam lehotu, v ktorej sa máte vyjadriť. Keď sa vyjadríte, vaše práva sú zachované. Keď na to kašlete, nemôžete blokovať celý proces.

V rokoch 2023 – 2025 bude prechodné obdobie, ale elektronický systém bude plne funkčný už od roku 2023. Akurát máte konania, ktoré boli začaté podľa starých predpisov, čiže na niektoré veci je tam prechodné obdobie tak, aby sa nezastavili projekty, ktoré boli v povoľovacích procesoch. Aby pokračovali ďalej. Na to je tam nastavené dvojročné prechodné obdobie. S tým sa možno ešte bude hýbať na základe podnetov z medzirezortného pripomienkového konania.

Áno. Vychádza to z európskej legislatívy. Po novom však namiesto dvoch osobitných procesov bude jeden. Keď stavebník dostane povolenie EIA, súčasne bude mať aj povolenie stavebného zámeru. Celkovo tak namiesto troch konaní pôjde o jedno.

Dnes je každý územný plán iný a ťažko sa čítajú, niekde vôbec nie sú dostupné v elektronickej alebo jednoduchej prehľadnej forme. To je náročné pre vlastníkov ale aj pre verejnosť. Návrhom chceme zaviesť jednotnú metodiku, územné plány by mali byť tiež v digitálnej forme a dostupné v jednom informačnom systéme. Proces územného plánovania zjednodušujeme a zároveň ho harmonizujeme s procesom posudzovania vplyvov a zozáväzňujeme výsledky tohto procesu.

Tým, že budú mať samosprávy priestor sa rozhodnúť aká bude funkcia daného územia a akú infraštruktúru je k tomu potrebné pripraviť, tak sa zníži možnosť rozhodovania jednotlivých úradníkov samostatne, pretože pravidlá budú nastavené jasne a zrozumiteľne.

Nie, pretože územné plánovanie ostáva naďalej ako originárna kompetencia samosprávy. Pokiaľ chcú obce svoje územie rozvíjať, práve navrhované zmeny ich môžu motivovať k územnoplánovacej činnosti. Nový návrh zákona kladie dokonca oveľa väčší dôraz na úlohu územného plánovania.

Pri stavbe domu je menej účastníkov konania ako pri developerských projektoch. Je tak i menšia šanca, že dôjde k rozporom. Preto bude povolenie na výstavbu domu rýchlejšie. V praxi tak namiesto územného a stavebného povolenia ostane len schválenie stavebného zámeru a pri developerských projektoch následne len overenie projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie stavebného zámeru. Ľudia ušetria čas, behanie po úradoch a tiež peniaze.

Áno. Susedia a všetci, ktorých práva sú dotknuté pripravovanou stavbou sú automaticky zahrnutí ako účastníci konania.

Dnes málokedy občania vedia, čo je vlastne prípustné postaviť v ich blízkosti a búriť sa začnú až v samotnom konaní alebo až keď sa začne stavať. Preto našim cieľom do budúcna je, viac informovať a vtiahnuť do procesu územného plánovania občanov. Preto si nemyslíme, že nový zákon o výstavbe limituje alebo dokonca znemožňuje uplatňovať práva vlastníkov susedných pozemkov alebo stavieb. Celá reforma v oblasti výstavby a územného plánovania má za cieľ zlepšiť podmienky výstavby, ktoré sú dnes už neprijateľné. A to nielen pre investorov a podnikateľský sektor, ale aj pre obyčajného stavebníka rodinného domu.

Bežný občan, stavebník – v konečnom dôsledku ušetrí na tom, že povolenie dostane rýchlejšie ako dnes a môže začať skôr s výstavbou.

Zmena stavebného zákona určite vyvolá aj zmenu zákona o poplatku za rozvoj, ktorý bol zavedený práve na to, aby nahradil vyvolané investície. Diskusia by sa mala tiež otvoriť na tému systému spoplatnenia zhodnotenia pozemkov, ktoré sa určia na zastavanie územným plánom, pričom práve takto získané financie by mohli tvoriť časť príjmov pre samosprávy, ktoré majú byť určené na budovanie verejnej infraštruktúry.

Táto lehota začne plynúť odo dňa, kedy bude stavebnému úradu predložená kompletná dokumentácia.

Sériou zmien zahŕňajúcich odstránenie duplicity konaní a kompletnou elektronizáciou procesov bude možné lehotu potrebnú na získanie stavebného povolenia pre rodinné domy a malé bytové domy skrátiť na 40 pracovných dní.

Najvýraznejším pozitívom navrhovanej reformy je, že nové konania sú postavené na elektronizácii procesov. Druhým pozitívom je zmena vo verejnej správe. Vo oblasti výstavby sa navrhuje špecializovaná štátna správa. V oblasti územného plánovania dôjde k jednotnej metodike, ktorej výsledkom budú prehľadnejšie a čitateľnejšie územné plány.

Sú nastavené tak, že keď sa stavebník dostane na nejakú križovatku, príde rozhodovanie, či niečo má, alebo nemá. Nestane sa, že odpoveď úradu „bude možno“ alebo „skúste a uvidíme“. Tiež lehoty na vyjadrenie sú fixné a striktné. Dnes to funguje tak, že donesiete projektovú dokumentáciu na stavebný úrad a čakáte, kedy si na vás nájdu úradníci čas. V novom systéme nahráte elektronický projekt a oslovíte všetky dotknuté úrady, pričom bude automaticky stanovená pre úrady lehota. Ak mesto vyhodnotí rozpor s územným plánom, tak so stavebným zámerom nebude súhlasiť. Ak stavebník prostredníctvom projektanta nevyrieši rozpory medzi dotknutými orgánmi, tak ich bude riešiť stavebný úrad. Opakovanie konaní o tom istom sa odstráni.

Navrhovaná zmena prinesie určite menej byrokacie. Súčasný zákon a prax sa vyvinuli do priveľkého množstva zmätočných procesov, čo je priestor, kde sa dá korumpovať. Identifikovali sme 84 procesov a plánujeme ich zredukovať na 13, ktoré sú jednoznačné, transparentné a vďaka nim každý vie, kto má čo robiť, kto čo vydáva a čo treba kam predložiť. Navyše celý proces bude v elektronickom systéme, vďaka ktorému budú všetci účastníci vidieť, čo a kedy musia dodať a zároveň bude možná on-line kontrola celého procesu.

Dnes nie sú digitalizované žiadne procesy, ojedinele fungujú len registratúry. Toto by sa malo zásadne zmeniť a celý proces, či prípravy územnoplánovacej dokumentácie alebo konaní pri výstavbe budú vedené elektronicky. Už nebude potrebné tlačiť dokumentáciu a jednotlivé stanoviská, tá sa bude zdieľať cez jednotné úložisko a pošta bude elektronická.

Administratívne procesy sa zjednotia, zjednodušia a to vďaka prechodu stavebných úradov späť na štát a zvýšeniu zodpovednosti projektantov za konkrétnu stavbu. Dôjde tým k odbúraniu zbytočnej administratívy na úrovni stavebných úradov.

Jedno i druhé. Momentálne je Slovensko na 146. mieste rebríčka Doing Business. Hlavným dôvodom, prečo sme na takomto nelichotivom mieste spoločne so štátmi rovníkovej Afriky, je práve pomalosť stavebného konania. Druhým zásadným problémom je vysoká miera byrokracie. Aj preto chceme procesy sprehľadniť a zjednodušiť. A s tým bude súvisieť aj zníženie byrokratickej záťaže tak stavebníkov, ako aj verejnej správy.

Podľa našich projekcií potrebujeme od schválenia zákona 6 až 12 mesiacov na to, aby sme ho vedeli postupne uvádzať do praxe. Nevyhnutnou podmienkou bude spustenie prípravy potrebných vykonávacích predpisov, zriadenie nového úradu a informačného systému. Účinnosť navrhujeme od 1. januára 2024.

Jedným z cieľov pripravovanej zmeny je posilniť postavenie a funkciu územného plánovania ako jedného zo základných nástrojov rozvoja územia. Zjednodušenie a sprehľadnenie v oblasti územného plánovania by malo napomôcť tomu, aby sa územné plánovanie viac a lepšie využívalo. Cieľom je tiež, aby sa viac integrovalo s hospodárskym a sociálnym strategickým plánovaním.

Súčasný stavebný zákon je vecne rozdelený do dvoch zákonov – do zákona o územnom plánovaní, a do zákona o výstavbe. Zákon o územnom plánovaní rieši problematiku územného plánovania. Zákon o výstavbe rieši procesy výstavby a povoľovanie jednotlivých stavieb.