Zmena stavebného zákona
Aktuálne platný stavebný zákon z roku 1976 bol mnohokrát novelizovaný. Kým doteraz o novom stavebnom zákone vlády len teoretizovali, súčasná vláda s kritickou situáciou pohla a pripravila zásadné zmeny. Hlavnou z nich je, že stavebný zákon v súčasnej podobe nahradia dva úplne nové právne predpisy. Sú nimi zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní.
VÍZIA
Efektívne riešenia potrieb zajtrajška a vytváranie pridanej hodnoty pre Slovensko prostredníctvom digitalizácie územného plánovania a výstavby.
MOTIVÁCIA
Zrýchlenie a skvalitnenie celého životného cyklu výstavby zásadnou technologickou inováciou, ktorá spočíva v zavedení služieb verejnej správy nad jednotným informačným modelom výstavby.
Nová stavebná legislatíva vyhlásená v Zbierke zákonov
v prvom rade ide o zmenu základného nastavenia zákona z prevažne určovacieho, „príkazného“ na „umožňovací“, to znamená, že funkčná a priestorová regulácia územného rozvoja bude definovaná limitne, pričom všetko, čo limit neprekročí, alebo naopak splní minimálny, bude prípustné,
významne sa zostruční záväzná časť UPD, ktorou bude v graf. vyjadrení výkres priestorovej a funkčnej regulácie rozvoja územia (regulačný výkres – RV) a v textovo-tabuľkovom vyjadrení regulačné listy (RL) pre jednotlivé priestorovo-funkčné celky vyznačené na regulačnom výkrese; ostatná grafická a textová časť je súčasťou informatívnej časti UPD, v ktorej sú výkresy jednotlivých zložiek úz. rozvoja (najmä ŽP, doprava, technická infraštruktúra, urbanistická koncepcia a pod.) a text, ktorý bližšie vysvetľuje dôvody a podrobnosti riešenia, sumarizuje podklady a pod.
Hlavné prínosy a benefity nového zákona o územnom plánovaní oproti súčasnému stavebnému zákonu
zjednotením a zostručnením záv. časti UPD a zníži jej finančná a časová náročnosť, či už pri obstaraní novej, alebo jej aktualizácií zmenami a doplnkami (ZaD);
zavedením nového stupňa UPD – územného plánu mikroregiónu obstarávaného samosprávnymi krajmi po dohode s dotknutými obcami sa významne zvýši dostupnosť mať UPD pre mnohé obce, ktoré sú súčasťou rôznych prírodných, sociálno-kultúrnych, urbanizovaných celkov a priestorov a pod.;
významnou zmenou je aj harmonizovanie procesov posudzovania vplyvov strategického dokumentu a spracovania územnoplánovacej dokumentácie ako aj zozáväznenie záverečného stanoviska z procesu posudzovania vplyvov. Takto sa hneď na začiatku procesu už pri plánovaní nastaví budúce využívanie územia s ohľadom na vplyvy na životné prostredie, čím dôjde aj k predvídateľnejšiemu prostrediu pre budúce investície ale aj hľadanie riešení potrebného rozvoja spoločnosti.
škála „povinných“ záväzných regulatívov sa jednak zúži (priestorových na cca 5-6 a funkčných na cca 11+ ochranné a bezpečnostné pásma) a jednak zjednotí tak, aby boli univerzálne súčasťou všetkých stupňov UPD na celom území SR a bol na najvyššiu mieru eliminovaný ich rôznorodý výklad a manipulácia;
ťažisko regulácie sa presúva z reg. funkčného využívania, ktoré bolo vlastné centrálne plánovanému hospodárstvu, na reguláciu priestorového usporiadania, čo je aj trendom vo svete;
Hlavné prínosy a benefity nového zákona o územnom plánovaní oproti súčasnému stavebnému zákonu
v prvom rade ide o zmenu základného nastavenia zákona z prevažne určovacieho, „príkazného“ na „umožňovací“, to znamená, že funkčná a priestorová regulácia územného rozvoja bude definovaná limitne, pričom všetko, čo limit neprekročí, alebo naopak splní minimálny, bude prípustné,
ťažisko regulácie sa presúva z reg. funkčného využívania, ktoré bolo vlastné centrálne plánovanému hospodárstvu, na reguláciu priestorového usporiadania, čo je aj trendom vo svete;
škála „povinných“ záväzných regulatívov sa jednak zúži (priestorových na cca 5-6 a funkčných na cca 11+ ochranné a bezpečnostné pásma) a jednak zjednotí tak, aby boli univerzálne súčasťou všetkých stupňov UPD na celom území SR a bol na najvyššiu mieru eliminovaný ich rôznorodý výklad a manipulácia;
zákona o výstavb výrazne mení podmienky výstavby tým, že neumožňuje tzv. dodatočné povolenie stavby, ktoré poznáme dnes ako najviac zneužívaný inštitút tými stavebníkmi, ktorí nechcú rešpektovať pravidlá. Treba ale priznať, že komplikovanosť procesov dnes a ľahšia cesta odporu cez dodatočné povolenie stavby bola tiež slabinou dnešného zákona, ktorá viedla k zneužívaniu tohto inštitútu. V novom návrhu nebude možné žiadne dodatočné povolenie. Jednoducho stavebník musí získať príslušné ohlásenie alebo povolenie pred tým ako začne uskutočňovať stavebné práce, inak sa vystavuje riziku odstránenie nepovolenej stavby, či časti stavby.
Špecializovaná štátna správa bude mať pozitívny vplyv aj na riešenie problému čiernych stavieb. Dnes sa jednoducho čierne stavby neodstraňujú, z procesných, finančných ale jednoducho častokrát aj politických dôvodov. Zmena verejnej správy ale aj zjednodušenie výkonu rozhodnutia pri odstraňovaní nepovolených stavebných prác by tento stav mala zmeniť. Zavedenie záložného práva na pozemok vo vlastníctve vlastníka čiernej stavby, riziko nariadenia odpojenia od sietí ale dúfajme, že aj avizované rozpočtované prostriedky na reálne odstraňovanie by mali odstrániť aj dnešný problém chýbajúcich financií na odstraňovanie čiernych stavieb.
Zákon o výstavbe predpokladá využitie moderných technológií – od projektovania, cez zhotovovanie a teda prináša tento trend aj do samotnej verejnej správy. Fungovanie informačného systému bude základom budúcej potrebnej digitalizácie, návrh zákona preto obsahuje aj potrebnú úpravu pre informačný systém verejnej správy. Dnes v procesoch výstavby informatizácia takmer neexistuje.
Hlavné prínosy a benefity nového zákona o výstavbe oproti súčasnému stavebnému zákonu
základným rozdielom, ktorá znamená systémovú zmenu je späťvzatie preneseného výkonu štátnej správy. Samosprávy sa popasovali s preneseným výkonom ako vedeli ale výsledkom je, že dlhodobo je vykazovaná táto oblasť aj správami generálnej prokuratúry za oblasť v ktorej je najvyššia nezákonnosť konania. Rovnako je problematické ustáť metodické riadenie v dnešnej štruktúre verejnej správy, preto návrh k špecializovanej štátnej správe prinavráti aj jednoznačnosť v rámci priameho riadenia a usmerňovania a teda aj jednotného postupu pri rozhodovaní;
problémy v dlhotrvajúcich konaniach sú dnes spôsobené jednotlivými procesnými krokmi, ktoré musí stavebník absolvovať, čo ale v konečnom dôsledku len prináša opakovanú administratívnu záťaž a nakoniec sa stráca efekt vzájomného posúdenia všetkých vplyvov. Navrhovaný režim je postavený na princípe jedného konania – jedného povolenia. To znamená, že v jednom povoľovacom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie o povolení stavby si musí stavebník obhájiť stavebný zámer voči všetkým ostatným reguláciám a verejným či súkromným záujmom. Ak nie je návrh stavebníka s nimi v rozpore, tak proces bude prebiehať bez zbytočných administratívnych zdržaní. Ak sa vyskytnú rozpory, tak o všetkých, vrátane námietok účastníka konania rozhodne stavebný úrad. Nestratia sa teda z procesu žiadne potrebné procesné úkony alebo vecné posúdenie návrhu stavby, ale racionalizuje sa celý postup;
významným benefitom je aj integrácia s posudzovaním vplyvov pri stavbách, pri ktorých je potrebné uskutočniť aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie tzv. EIA proces. Opäť výsledkom jedného posúdenia je najlepšie možné vyhodnotenie vzájomných vplyvov vrátane vplyvov na životné prostredie. Špecializovaným stavebným úradom sa tak stanú úrady podliehajúce rezortu životného prostredia;
významne sa zostruční záväzná časť UPD, ktorou bude v graf. vyjadrení výkres priestorovej a funkčnej regulácie rozvoja územia (regulačný výkres – RV) a v textovo-tabuľkovom vyjadrení regulačné listy (RL) pre jednotlivé priestorovo-funkčné celky vyznačené na regulačnom výkrese; ostatná grafická a textová časť je súčasťou informatívnej časti UPD, v ktorej sú výkresy jednotlivých zložiek úz. rozvoja (najmä ŽP, doprava, technická infraštruktúra, urbanistická koncepcia a pod.) a text, ktorý bližšie vysvetľuje dôvody a podrobnosti riešenia, sumarizuje podklady a pod.
zjednotením a zostručnením záv. časti UPD a zníži jej finančná a časová náročnosť, či už pri obstaraní novej, alebo jej aktualizácií zmenami a doplnkami (ZaD);
zavedením nového stupňa UPD – územného plánu mikroregiónu obstarávaného samosprávnymi krajmi po dohode s dotknutými obcami sa významne zvýši dostupnosť mať UPD pre mnohé obce, ktoré sú súčasťou rôznych prírodných, sociálno-kultúrnych, urbanizovaných celkov a priestorov a pod.;
významnou zmenou je aj harmonizovanie procesov posudzovania vplyvov strategického dokumentu a spracovania územnoplánovacej dokumentácie ako aj zozáväznenie záverečného stanoviska z procesu posudzovania vplyvov. Takto sa hneď na začiatku procesu už pri plánovaní nastaví budúce využívanie územia s ohľadom na vplyvy na životné prostredie, čím dôjde aj k predvídateľnejšiemu prostrediu pre budúce investície ale aj hľadanie riešení potrebného rozvoja spoločnosti.
zákona o výstavb výrazne mení podmienky výstavby tým, že neumožňuje tzv. dodatočné povolenie stavby, ktoré poznáme dnes ako najviac zneužívaný inštitút tými stavebníkmi, ktorí nechcú rešpektovať pravidlá. Treba ale priznať, že komplikovanosť procesov dnes a ľahšia cesta odporu cez dodatočné povolenie stavby bola tiež slabinou dnešného zákona, ktorá viedla k zneužívaniu tohto inštitútu. V novom návrhu nebude možné žiadne dodatočné povolenie. Jednoducho stavebník musí získať príslušné ohlásenie alebo povolenie pred tým ako začne uskutočňovať stavebné práce, inak sa vystavuje riziku odstránenie nepovolenej stavby, či časti stavby.
Špecializovaná štátna správa bude mať pozitívny vplyv aj na riešenie problému čiernych stavieb. Dnes sa jednoducho čierne stavby neodstraňujú, z procesných, finančných ale jednoducho častokrát aj politických dôvodov. Zmena verejnej správy ale aj zjednodušenie výkonu rozhodnutia pri odstraňovaní nepovolených stavebných prác by tento stav mala zmeniť. Zavedenie záložného práva na pozemok vo vlastníctve vlastníka čiernej stavby, riziko nariadenia odpojenia od sietí ale dúfajme, že aj avizované rozpočtované prostriedky na reálne odstraňovanie by mali odstrániť aj dnešný problém chýbajúcich financií na odstraňovanie čiernych stavieb.
Zákon o výstavbe predpokladá využitie moderných technológií – od projektovania, cez zhotovovanie a teda prináša tento trend aj do samotnej verejnej správy. Fungovanie informačného systému bude základom budúcej potrebnej digitalizácie, návrh zákona preto obsahuje aj potrebnú úpravu pre informačný systém verejnej správy. Dnes v procesoch výstavby informatizácia takmer neexistuje.
Hlavné prínosy a benefity nového zákona o výstavbe oproti súčasnému stavebnému zákonu
základným rozdielom, ktorá znamená systémovú zmenu je späťvzatie preneseného výkonu štátnej správy. Samosprávy sa popasovali s preneseným výkonom ako vedeli ale výsledkom je, že dlhodobo je vykazovaná táto oblasť aj správami generálnej prokuratúry za oblasť v ktorej je najvyššia nezákonnosť konania. Rovnako je problematické ustáť metodické riadenie v dnešnej štruktúre verejnej správy, preto návrh k špecializovanej štátnej správe prinavráti aj jednoznačnosť v rámci priameho riadenia a usmerňovania a teda aj jednotného postupu pri rozhodovaní;
problémy v dlhotrvajúcich konaniach sú dnes spôsobené jednotlivými procesnými krokmi, ktoré musí stavebník absolvovať, čo ale v konečnom dôsledku len prináša opakovanú administratívnu záťaž a nakoniec sa stráca efekt vzájomného posúdenia všetkých vplyvov. Navrhovaný režim je postavený na princípe jedného konania – jedného povolenia. To znamená, že v jednom povoľovacom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie o povolení stavby si musí stavebník obhájiť stavebný zámer voči všetkým ostatným reguláciám a verejným či súkromným záujmom. Ak nie je návrh stavebníka s nimi v rozpore, tak proces bude prebiehať bez zbytočných administratívnych zdržaní. Ak sa vyskytnú rozpory, tak o všetkých, vrátane námietok účastníka konania rozhodne stavebný úrad. Nestratia sa teda z procesu žiadne potrebné procesné úkony alebo vecné posúdenie návrhu stavby, ale racionalizuje sa celý postup;
významným benefitom je aj integrácia s posudzovaním vplyvov pri stavbách, pri ktorých je potrebné uskutočniť aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie tzv. EIA proces. Opäť výsledkom jedného posúdenia je najlepšie možné vyhodnotenie vzájomných vplyvov vrátane vplyvov na životné prostredie. Špecializovaným stavebným úradom sa tak stanú úrady podliehajúce rezortu životného prostredia;
KĽÚČOVÉ ZMENY
optimalizácia súčasných procesov, skrátenie a zrýchlenie stavebných konaní,
digitalizácia a automatizácia procesov územného plánovania a stavebného povolenia,
integrované procesy nad jednotným informačným modelom výstavby,
vytvorenie digitálneho modelu územia Slovenskej republiky – Digitálne dvojča.
CIELE
zrýchliť a skvalitniť životný cyklus stavby, zrýchlenie výstavby,
vyváženosť medzi verejnými a súkromnými záujmami,
digitálne dvojča (presné 3D klasifikované modely územia a stavieb v SR).
PRÍNOSY
efektívne riešenia z hľadiska nákladov, hodnota za peniaze,
vyššia kvalita života,
užitočné služby,
vyššia produktivita a nárast výkonnosti stavebníctva.
REFORMA STAVEBNÉHO ZÁKONA V KOCKE
Zlepšenie štruktúry verejnej správy - vytvorenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
Digitalizácia územného plánovania a výstavby. Postupná automatizácia procesov.
Posilnenie a modernizovanie územného plánovania, vytvorenie jednotnej metodiky a zásad územného plánovania.
Harmonizácia procesu pri príprave územnoplánovacej dokumentácie s procesom posudzovania strategického dokumentu (SEA). Zozáväznenie rozhodnutí z posudzovania vplyvov.
Integrácia konaní vo výstavbe pri stavbách, ktoré podliehajú EIA procesu, do jedného integrovaného konania o povolení stavby.
Územné plánovanie
elektronicky čitateľná forma, jednotné úložisko všetkých územných plánov,
jednotná metodika a štandardy pri tvorbe územnoplánovacej dokumentácie,
homogénny formát a forma územných plánov,
nové nástroje a služby umožňujúce obciam účinnejšie a efektívnejšie plánovať územný rozvoj.
GARANCIA
- štátom garantované kvalitné a otvorené dáta o území a stavbách;
- elektronické služby na úseku územného plánovania a povoľovania stavieb v cenách regulovaných CSÚ;
- jednotná metodika v oblasti územného plánovania a povoľovania.
EFEKTÍVNOSŤ
- elektronizácia procesu a automatická validácia (tam, kde to bude možné);
- autorizované spracovanie a doručovanie elektronických dokumentov.
UDRŽATEĽNOSŤ
- multikanálový prístup umožní čítať a zapisovať dáta v jednotnej forme na jednom mieste;
- aktívna súčinnosť v rámci dotknutej verejnosti a dotknutých orgánov cez multikanálový prístup;
- ľahká komunikácia medzi jednotlivými stranami;
- užívateľsky jednoduché služby;
- jednotná komunikačná platforma;
- dostupná analytika pre kontrolu, rozhodnutia a informovanie.
TRANSPARENTNOSŤ
- odstránenie nezmyselných a zbytočných konaní;
- prehľadnosť a dostupnosť dát, vyspelá analytika;
- zamedzenie výstavby čiernych stavieb (nemožnosť dodatočnej legalizácie stavby);
- minimalizácia korupčného správania v procesoch rozhodovania;
- kompletná história zmien a auditovateľné rozhodnutia.
ÚZEMNOPLÁNOVACIA DOKUMENTÁCIA
Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KÚRS)
je územnoplánovacia dokumentácia celého územia Slovenskej republiky, ktorá určuje úlohy a ciele komplexného územného rozvoja Slovenskej republiky a vytvára predpoklady pre udržateľný územný rozvoj a riešenia na úrovni záujmov štátu.
Koncepcia územného rozvoja regiónu (KÚRR)
je územnoplánovacia dokumentácia definujúca hlavne trasy regionálnych a nadregionálnych dopravných trás, regionálnych biocentier, biokoridov, chránených území, priemyselných areálov s vplyvmi presahujúcimi príslušné katastrálne územie, regionálne skládky a centrá likvidácie odpadov a pod. Súčasťou záväznej časti bude tiež vymedzenie území, spravidla viacerých k. ú. na obstaranie územných plánov mikroregiónov.
Územný plán obce/územný plán mikroregiónu
vychádza z potrieb územného rozvoja obce alebo území viacerých obcí alebo funkčného mestského regiónu (mikroregiónu najmä z hľadiska životného prostredia, cestovného ruchu, kultúrneho dedičstva, dopravnej infraštruktúry) a premieta koncepciu územného rozvoja regiónu na úroveň podrobnosti, ktorá zodpovedá riešeniu územia obce alebo mikroregiónu, územnotechnickým požiadavkám na využívanie územia a potrebám územného rozvoja obce a mikroregiónu. Osobitný režim bude mať hlavné mesto Bratislava a Košice vo forme metropolitného územného plánu s osobitnou metodikou.
Územný plán zóny
obsahuje urbanistickú koncepciu rozvoja zóny, podrobné regulatívy funkčného využívania pozemkov a priestorového usporiadania jednotlivých častí územia zóny a rieši najmä:
- urbanistické podmienky funkčného využívania jednotlivých pozemkov a pre priestorové usporiadanie a umiestňovanie stavieb na pozemkoch,
- dopravnú infraštruktúru,
- technickú infraštruktúru,
- statickú dopravu vo vzťahu k spôsobu užívania budovy,
- zelenú infraštruktúru,
- podmienky minimalizácie negatívnych vplyvov stavieb a využívania územia na verejné zdravie a kvalitu života ľudí, na požiarnu bezpečnosť, na civilnú ochranu obyvateľstva a podmienky na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy,
- podmienky na bezbariérové využívanie verejného priestoru,
- vymedzenie pozemkov pre umiestnenie stavieb vo verejnom záujme (verejno- prospešné stavby).
Výstavba
elektronické procesy, automatizované kontroly a validácie, elektronické doručovanie vrátane listinnej konverzie,
jednotný zdroj informácií, jasné postupy a pravidlá pre jednoznačnú vykonateľnosť,
aktualizované dokumenty, permanentne dostupné všetkým účastníkom konania,
jednoduchá tvorba, dohľadateľnosť a kontrola projektov.
Jednotný informačný systém
jednotný informačný systém/ spoločné dátové prostredie (BIM),
digitalizácia služieb a procesov územného plánovania a stavebného povolenia,
postupné zavádzanie jednotného informačného modelu stavby,
jednotný pohľad na dáta a integrované systémy cez rozhrania výmeny štandardizovaných dát,
zautomatizované služby, optimalizované procesy, jasné kompetencie a všeobecné dátové štruktúry.
NOVÁ STAVEBNÁ LEGISLATÍVA JE ZMENA S POZITÍVNYM DOPADOM NA ŠTÁT, SAMOSPRÁVU, PRIEMYSEL A OBYVATEĽOV SR
OČAKÁVANÉ PRÍNOSY REFORMY: OKAMŽITÉ
ZVÝŠENIE PRODUKTIVITY STAVEBNÍCTVA
Prechod k digitalizovanému procesu plánovania a riadenia výstavby preukázateľne zvyšuje produktivitu, a zároveň digitalizácia znižuje náklady následnej údržby (TCO).
ZVÝŠENIE STAVEBNEJ ČINNOSTI
Zjednodušenie a skrátenie konaní povedie k rastu stavebnej produkcie, zvýšenie príjmu do štátneho a samosprávnych rozpočtov (DPH, miestne dane).
ZVÝŠENIE TRANSPARENTNOSTI
Digitalizácia procesov a centralizácia stavebného konania znižuje možnosť korupcie systémovo.
ZLEPŠENIE INVESTIČNEJ POZÍCIE SR
Zvýšenie investičnej atraktívnosti SR, rast HDP, rast zamestnanosti, nové a vyvolané investície.
POSILNENIE STAVEBNÉHO SEKTORA NA SR
Stavebné spoločnosti s vysokým štandardom best practice.
OČAKÁVANÉ PRÍNOSY REFORMY: BUDÚCE
Vytvorenie synergií medzi štátom, priemyslom a obyvateľom s cieľom zvýšenia kvality života
Plánovanie a tvorba udržateľných a odolných miest a spoločenstiev prostredníctvom tvz. data-driven projekcie rozvoja územia ako celku
Efektívny nástroj strategického plánovania a rozhodovania prostredníctvom projekcie dopadov zamýšľaného zámeru
Zvýšená odolnosť voči klimatickej zmene
Podpora Priemyslu, inovácií, rozvoj infraštruktúry