Zmena stavebného zákona

Stavebný zákon má viac ako 40 rokov, nedokáže preto v uspokojivej miere reagovať na podmienky a požiadavky súčasnej doby. Územné plánovanie a stavebné konanie v Slovenskej republike je z dôvodu zastaranosti, absencie digitalizácie a zdieľania dát neefektívne, netransparentné a náročné na kontrolu. Praktická aplikácia súčasného stavebného zákona neumožňuje rozvoj infraštruktúry, znižovanie regionálnych rozdielov, ochranu a vymožiteľnosť práv, ochranu životného prostredia. Súčasná legislatíva nie je najmä z hľadiska trvania procesov pripravená na účinnú absorpciu investícií plánu obnovy alebo protikrízových nástrojov.

Focus construction worker on construction site

Nová stavebná legislatíva vyhlásená v Zbierke zákonov

Zákon 200/2022 Z. z.

Zákon 201/2022 Z. z.

V rýchlosti a kvalite stavebného konania sme na chvoste krajín OECD:

– územné plánovanie a stavebné konanie je v súčasnosti rozdelené do 84 izolovaných procesov;

– prevažná väčšina (80%) obcí má dnes zastarané, neaktuálne územné plány;

– zaostávame vo výstavbe nadnárodnej a regionálnej infraštruktúry, regionálne rozdiely sa prehlbujú;

– nie je prepojené územné plánovanie štátu a samospráv, proces EIA/SEA nie je integrovaný.

Najčastejšie dôvody na zmenu stavebného zákona zo strany občanov:

– nedostatočná ochrana práv účastníkov stavebného konania;

– nepredvídateľnosť, neprehľadnosť;

– zastaraný systém (procesy a správa) bez prístupu k relevantným informáciám a ich modernej prezentácii;

– dlhotrvajúce procesy.

Najčastejšie dôvody na zmenu stavebného zákona zo strany účastníkov konaní:

– chýbajúci zdroj jednotných informácií a spoločného komunikačného kanála;

– finančné a personálne poddimenzovanie prenesenej kompetencie stavebných konaní na samosprávu;

– nejednotná metodika územného plánovania zo strany štátu, z toho vznikajúce regionálne disparity;

– chýbajúca právna a časová istota, ktorej dôsledkom je vznik korupčného prostredia.

ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE A VÝSTAVBA

Súčasný stav:

územné plánovanie a stavebné konanie je v súčasnosti rozdelené do 84 procesov;

procesy nie sú vzájomne previazané
(procesne ani dátovo);

územné plánovanie, EIA/SEA a povoľovanie stavieb sú izolované;

z pohľadu dátovej interoperability heterogénne;

kvalitné územné plány má dnes len pár sto obcí.

Navrhované riešenia:

Nová legistatíva dopĺňa návrh z roku 2019 a to najmä o:

územné plánovanie, povoľovanie stavieb a SEA/EIA je jeden integrovaný proces nad jednotným informačným modelom výstavby (BIM);

postupnú elektronizáciu všetkých dokumentov, autorizovanej komunikácie, informovania všetkých aktérov a doručovania
(aj listinného);

postupné vytváranie modelu územia a stavieb na Slovensku v BIM.

STAVEBNÉ KONANIE

Stavebný zákon 2021

Súčasný stav:

extrémne dlhý čas v porovnaní s inými štátmi EÚ daný duplicitnými procesmi a pomalosťou dotknutých orgánov;

nekonzistentný priebeh často závislý od konkrétneho úradu
a úradníka;

zastaraný, neaktualizovaný proces nereflektujúci technické možnosti doby;

nízke poplatky, vysoké úplatky, špekulácie
a obštrukcie.

Navrhované riešenia:

vždy kompletné všetky aktuálne autorizované dokumenty
(PS, PSV), podklady (ÚPD) a komunikácia stavebníka s účastníkmi konania, dostupné na jednom mieste 24/7 s kompletnou históriou;

úplný a jednotný zdroj informácií pre všetkých aktérov vo forme
a formáte BIM, ľahšia komunikácia medzi zúčastnenými stranami a ľahšia modifikácia projektu počas jeho dizajnu a schvaľovania;

optimalizované, plne elektronické procesy, automatizované kontrolné procesy najmä súladu projektového zámeru alebo projektu stavby s územným plánom, elektronické doručovanie vrátane listinnej konverzie (v prípade potreby);

vyspelá analytika pre kontrolu, rozhodnutia a informovanie,
nové služby s pridanou hodnotou (konštrukčné kolízie, veterné, dažďovo-zrážkové, nelegálne výruby a pod.);

významne nižšie priame a vyvolané náklady pre všetkých aktérov, žiadne náklady na tlač.

AUTOMATIZOVANÉ VALIDÁCIE

Súčasný stav:

izolované softvérové a dátové silá;

nedostatočný softvérový dizajn existujúcich riešení pre rozsiahle geopriestorové analýzy;

neexistujúce softvérové riešenie schopné kombinovať technológie BIM a GIS;

protekcionizmus jednotlivých OVM nad dátami, ktoré produkujú
a vlastnia.

Navrhované riešenia:

automatická kontrola dátovej kvality vstupných dát, kontrola kolízie návrhov;

automatická kontrola projektu voči referenčným dátam;

možnosť overiť si model pred odovzdaním;

šetrenie času špecialistov;

fúzia mapových podkladov a 3D modeloch (GIS+BIS).

CIEĽ

GARANCIA

EFEKTÍVNOSŤ

UDRŽATEĽNOSŤ

TRANSPARENTNOSŤ

ÚZEMNOPLÁNOVACIA DOKUMENTÁCIA

Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KÚRS)

je územnoplánovacia dokumentácia celého územia Slovenskej republiky, ktorá určuje úlohy a ciele komplexného územného rozvoja Slovenskej republiky a vytvára predpoklady pre udržateľný územný rozvoj a riešenia na úrovni záujmov štátu.

Koncepcia územného rozvoja regiónu (KÚRR)

je územnoplánovacia dokumentácia definujúca hlavne trasy regionálnych a nadregionálnych dopravných trás, regionálnych biocentier, biokoridov, chránených území, priemyselných areálov s vplyvmi presahujúcimi príslušné katastrálne územie, regionálne skládky a centrá likvidácie odpadov a pod. Súčasťou záväznej časti bude tiež vymedzenie území, spravidla viacerých k. ú. na obstaranie územných plánov mikroregiónov.

Územný plán obce/územný plán mikroregiónu

vychádza z potrieb územného rozvoja obce alebo území viacerých obcí alebo funkčného mestského regiónu (mikroregiónu najmä z hľadiska životného prostredia, cestovného ruchu, kultúrneho dedičstva, dopravnej infraštruktúry) a premieta koncepciu územného rozvoja regiónu na úroveň podrobnosti, ktorá zodpovedá riešeniu územia obce alebo mikroregiónu, územnotechnickým požiadavkám na využívanie územia a potrebám územného rozvoja obce a mikroregiónu. Osobitný režim bude mať hlavné mesto Bratislava a Košice vo forme metropolitného územného plánu s osobitnou metodikou.

Územný plán zóny

obsahuje urbanistickú koncepciu rozvoja zóny, podrobné regulatívy funkčného využívania pozemkov a priestorového usporiadania jednotlivých častí územia zóny a rieši najmä:

  • urbanistické podmienky funkčného využívania jednotlivých pozemkov a pre priestorové usporiadanie a umiestňovanie stavieb na pozemkoch,
  • dopravnú infraštruktúru,
  • technickú infraštruktúru,
  • statickú dopravu vo vzťahu k spôsobu užívania budovy,
  • zelenú infraštruktúru,
  • podmienky minimalizácie negatívnych vplyvov stavieb a využívania územia na verejné zdravie a kvalitu života ľudí, na požiarnu bezpečnosť, na civilnú ochranu obyvateľstva a podmienky na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy,
  • podmienky na bezbariérové využívanie verejného priestoru,
  • vymedzenie pozemkov pre umiestnenie stavieb vo verejnom záujme (verejno- prospešné stavby).

Územný plán významnej investície

je priemyselný park alebo iné územie určené v oblasti zabezpečovania úloh verejnej správy uskutočnené vo verejnom záujme podľa zákona o významných investíciách vrátane nájomného bývania s pokrytím vymedzeného územia pre realizáciu projektu, ktorý získa štatút významnej investície na základe uznesenia vlády. Územný plán významnej investície bude schvaľovať Vláda SR.